Neúspech, tvorí úspech ...

Autor: Saskia Brešťanská | 10.4.2015 o 21:41 | (upravené 10.4.2015 o 21:47) Karma článku: 2,21 | Prečítané:  195x

Myslím, že skoro všetci už zacítili horkú pachuť neúspechu. Ten zvyšok má šťastie. Súhlasíte so mnou? Myslíte si, že naozaj existujú jednotlivci ktorí nikdy "nepadli"? Nie. Samozrejme že nie... Každý jeden už vie čo je to porážka. Čo je to klesnúť sám pred sebou. Ten pocit, keď ho nezoberú do zamestnania, na školu, po  vynaložení obrovského úsilia, námahy vás nakoniec odmietnu. Dajú prednosť iným. Možno dodajú: ,,Sú lepší. Nespravili ste dosť. - alebo najlepšie- Je nám to ľúto." Dajte sa vypchať. Ako môže byť cudziemu človeku ľúto? Sú to "formality-banality". Nikoho nezaujíma ako sa cítite, nikto nevidí ako sa trápite, ako nerozumiete. Môžu vás poľutovať, povedať vám, akí ste múdri a inteligentní, ako všetko prekonáte, ako na to máte. A vy? Pousmejete sa. -Nie nad tým, že vám to pripadá milé, ale na tým že úsmev je to jediné na čo sa zmôžete. - Premáha vás bolesť a sklamanie, samozrejme kľúčová otázka: ,,Prečo Bože?", na ktorú nedostanete odpoveď. Ozve sa len ticho. 

Ani ja neviem veľmi znášať prehru. Hlavne vtedy, keď vidím niečo, čo sa mi absolútne prieči. Možno ľudia s názormi, ktoré nespadajú do mojej perspektívy. Keď vidím človeka v núdzi ktorý má šancu a okrem nej nič. Vrchnosť uprednostní niekoho "zdatnejšieho". Nerozmýšľajú nad tým, že možno spôsobili nejakú nenapraviteľnú chybu. Berú to ako niečo normálne. No a? O jedného hlupáka viac, alebo menej. Nikomu na tom nezáleží.

Každá osoba, ktorú stretneme nám má niečo dať. Buduje nás. Ukazuje nám správnu cestu. Bez nej, by sme neboli "nami". Je dôležité, aby sme si toto uvedomovali.Ja by som vedela o každom povedať niečo. Aj o tých, ktorí sa mi zdali byť negatívni. Ja to však nemám právo posudzovať. Nie je to na mne, aby som hodnotila a ukazovala  na ostatných. Nemám tú moc. Ani nikto z nás. A napriek všetkému si myslím, že najdôležitejšie zo všetkého je to, aby sme aj tým ktorí nám ublížili odpustili. Nehovorím že hneď. Trvá to dni, mesiace a roky. 

Je to ťažké. Naučiť sa žiť s vecami, ktoré sú zložité a ktoré nám srdce trhajú na milión rôznych kúskov. Poznáte to, však? Že doslova cítite, že niekto poškodil to, čo je vám najbližšie. Bolí to, aj prestane. Všetko prejde, len si človek k tomu musí nájsť  cestu, ktorá nie vždy ľahká, ale povedzme si, čo je dnes ľahké??? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?