Láska - všadeprítomná a nekonečná

Autor: Saskia Brešťanská | 11.1.2015 o 20:54 | (upravené 20.1.2015 o 23:47) Karma článku: 3,09 | Prečítané:  174x

Vo svojom 14 ročnom živote som stretla už mnoho ľudí, s rôznymi povahami a názormi. S väčšinou som sa dokázala rozprávať na všetky témy - od reklám na prací prášok, až po politiku (čo bolo trochu chabé, pretože politika je to posledné, čo by som chcela riešiť)-. Najzaujímavejšia však,  bola téma láska. Počúvať tie kritiky, dlhé príbehy o západoch slnka a sladkých bozkoch, celkového odmietnutia zo strán ľudí boli plné pocitov a emócií. Nehovorím, že som so všetkými súhlasila. 

Vždy som sa snažila taktne vyjadriť svoj názor, aj keď pochybujem že šťastie stálo pri mne. Jedna z mnohých vecí, ktoré keď som počula, som okamžite razantne odmietla, bola veta: ,,Láska neexistuje! Na čo sa hráme?" Toto som nemohla vystáť. Takéto odmietnutie niečoho tak nádherného a nekonečného. Nevinného...

Viem! Je to osobná vec, myslíme si čo chceme, robíme si čo chceme. Predsa žijeme v (takmer) slobodnej krajine. Aj napriek tomuto všetkému mi to však vadilo. Je to tak, že každý si pod týmto zvláštnym pojmom predstaví niečo iné. Partnerstvo, horúce objatia, Paríž ...Dnes som vám chcela predstaviť môj pohľad na vec. Láska je zložitá. Aj keď mnohí hovoria že bolí a ubližuje, klamú sami seba. Je to človek, ktorý si sám spôsobuje svoje utrpenie. Láska nemôže udrieť, ani zlomiť srdce. Vie hojiť a pomáhať, uspokojiť dušu. Nie je  len o tom vychýrenom "partnerstve". Je to priateľstvo, vrúcny pohľad spojený so slovom, puto medzi rodičom a dieťaťom, medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa milujú. Láska je nádherný cit, ktorý sa nedá opísať. (Aj keď ja sa o to práve pokúšam, nikdy to nie je také skutočné, ako v tej chvíli.) Poznám jednu pani, ktorá sa málokedy usmieva. Pôsobí prísnym dojmom, je utiahnutá do seba. Roky som sa jej  bála. Nemala som ju rada, pretože vždy kričala a mala tendenciu na človeka pozerať "kamenným pohľadom". Zdala sa mi byť bezcitná. Túto paniu stretávam každý deň. Vždy sa na ňu pozriem, usmejem aj pozdravím. Niečo sa však zmenilo. Už to nie je tá stará neprístupná osôbka. Stala sa menšou, zraniteľnejšou, priam krajšou. Usmieva sa. A vždy, keď tak spraví, drahí čitatelia, poviem vám, strácam dych a nenachádzam slová. Toľko krásy a nežnosti v jednom úsmeve. Väčšinou to býva práve tak, že tí, čo sú pre spoločnosť "najhorší" majú v skutočnosti najväčšie srdce. Bolo im ublížené. Stratia dôveru k ľuďom, ostatným, s ktorými sa každodenne stretávajú a uzatvoria sa do seba. Už nežijú život, aký bol ten predošlý, pretože nemajú nádej. Hrajú sa na milých opatrovníkov/opatrovateľky, ale pri tom sú sami zraneným zvieraťom. 

Myslím, že ste sa už s takýto niečím v živote stretli. Nie je to príjemná skúsenosť. Určite nie zo začiatku, ale postupom času, ak máte záujem, zistíte všetko. Ak ste ochotní riskovať "opovrhnutie" zo strany ostatných. Je to nepísané pravidlo:,,Raz čudák, navždy čudák."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?